Poznámka redaktora: Ročne. Časopis Mining Engineering uverejňuje časopis Industrial Minerals Review. Niekoľko ľudí venovalo veľa času tvorbe materiálu pre toto číslo a zároveň vykonávali svoju vlastnú prácu. Poďakovanie patrí redaktorom Ročného prehľadu priemyselných nerastov, predsedovi a podpredsedovi technického výboru Divízie priemyselných nerastov a kameniva a autorom jednotlivých profilov komodít.
Rajesh Raitani je členom skupiny malých a stredných podnikov spoločnosti Cytec Industries Inc. a predsedá technickému výboru pre divíziu priemyselných minerálov a kameniva.
Ich pomoc umožnila vydanie júlového čísla časopisu Industrial Minerals. V mene mojich čitateľov im redaktori ďakujú.
Štyri spoločnosti – HC Spinks Clay Co., Inc., Imerys.Old Hickory Clay Co. a Unimin Corp. – ťažili v roku 2013 guľôčkovú hlinu v štyroch štátoch. Podľa predbežných údajov predstavuje produkcia 1 metrickú tonu (1,1 milióna malých ton) s odhadovanou hodnotou 47 miliónov dolárov. Produkcia sa zvýšila o 3 percentá z 973 karátov (1,1 milióna malých ton) v roku 2012, čo predstavuje 45,1 milióna dolárov. Tennessee je popredným producentom, ktorý predstavuje 64 % domácej produkcie, nasledovaný Texasom, Mississippi a Kentucky. Približne 67 % celkovej produkcie guľôčkovej hliny tvorí flotácia vzduchom, 22 % tvorí hrubá alebo drvená hlina a 11 % tvorí vodná suspenzia.
V roku 2013 domáci výrobcovia plastického ílu predávali íl na týchto trhoch: keramické podlahové a stenové dlaždice (44 %); export (21 %); sanitárna keramika (18 %); rôzna keramika (9 %); podľa konečného použitia v roku 2012, spôsob a súčasný trh, plnivá, nastavovacie látky a spojivá a nešpecifikované použitia (každé po 4 %). Ostatné trhy predstavujú menej ako 1 % zostávajúceho predaného alebo použitého plastického ílu. Predaj hlásený za výrobu sklenených vlákien alebo väčšiny aplikácií plniva, plniva a spojiva bude pravdepodobne primárne ťažený alebo nakupovaný výrobcami plastického ílu.
Podľa predbežného prieskumu domácich výrobcov plastického ílu bola priemerná cena domáceho plastického ílu v roku 2013 približne 47 USD/t (43 USD/t) v porovnaní so 46 USD/t (42 USD/t) v roku 2012. Jednotkové ceny exportovaného a importovaného plastického ílu boli v roku 2013 126 USD/t (114 USD/ks) a 373 USD/t (338 USD/ks) v porovnaní so 62 USD/t (56 USD/ks) a 314 USD/t (285 USD/ks) v roku 2013. Jednotková cena väčšiny hromadného exportu sa v roku 2013 zvýšila a zásielky nízkotonážneho exportu s vysokou hodnotou sa v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 zdvojnásobili, čo viedlo k zdvojnásobeniu priemernej hodnoty exportu. Za nárastom hodnoty dovozu boli dve nízkotonážne zásielky s vysokou hodnotou v roku 2013.
Podľa Úradu pre sčítanie ľudu USA bolo v roku 2013 dovezených 4 681 ton (516 ton) plastelíny v hodnote 174 000 dolárov v porovnaní so 436 tonami (481 tonami) v hodnote 137 000 dolárov v roku 2012. Prevažná časť plastelíny bola dovezená zo Spojeného kráľovstva. Americký úrad pre sčítanie ľudu uviedol, že vývoz v roku 2013 dosiahol 52,2 karátov (57 500 malých ton) v hodnote 6,6 milióna dolárov v porovnaní so 74 karátmi (81 600 tonami) v roku 2012, čo predstavuje hodnotu 4,58 milióna dolárov. Hlavnými destináciami pre export guľôčkovej hliny sú zostupne Belgicko, hlavné európske prekládkové centrá, Venezuela a Nikaragua. Tieto tri krajiny zachytávajú 58 percent vývozu guľôčkovej hliny z USA. Americkí producenti zvyčajne hlásia dva až trikrát viac vývozu ako americký úrad pre sčítanie ľudu. Podľa štatistík dovozného obchodu zverejnených mexickým ministerstvom hospodárstva možno vývoz guľôčkovej hliny značného množstva prepravovanej zo Spojených štátov do Mexika klasifikovať ako kaolín.
Výhľad pre odvetvie plastického ílu je rast tržieb, keďže ekonomika USA sa naďalej zotavuje z recesie. V roku 2013 bola komerčná a bytová výstavba kľúčová pre predaj plastického ílu kvôli jeho použitiu pri výrobe keramických obkladov a sanitárnej keramiky. Úrad pre sčítanie ľudu USA hlásil 923 000 začatých súkromných bytových jednotiek v roku 2013 v porovnaní so 781 000 začatými výstavbami v roku 2012, čo predstavuje 18-percentný nárast. Hodnota bytových a nebytových budov dokončených v roku 2013 sa zvýšila o 5 percent na 898 miliárd dolárov z 857 miliárd dolárov v roku 2012. Okrem toho sa v mnohých častiach Spojených štátov riešia problémy so exekúciami, čím sa znižuje počet voľných domov na trhu. Napriek týmto zlepšeniam je začatá výstavba stále pod úrovňou spred recesie.
Domáci predaj plastickej hliny je tiež ovplyvnený dovozom výrobkov na báze plastickej hliny, ako sú dlaždice a sanitárna keramika. V roku 2013 sa počet dovezených dlaždíc znížil zo 62,1 milióna dolárov s rozlohou 5,86 metra štvorcového (63,1 milióna štvorcových stôp) v roku 2012 na 5,58 metra štvorcového (60,1 milióna štvorcových stôp) v hodnote 64,7 milióna dolárov. Hlavné zdroje dlaždíc podľa kódu harmonizovaného colného sadzobníka 6907.10.00, 6908.10.10, 6908.10.20, 6908.10.50 V zostupnom poradí podľa objemu sú Čína (22 %), Mexiko (21 %), Taliansko a Turecko (po 10 %), Brazília (7 %). Kolumbia, Peru a Španielsko (o 5 %). Dovoz sanitárnej keramiky sa zvýšil z 25,2 milióna v roku 2012 na 29,7 milióna v roku 2013. Čína sa v roku 2013 podieľala na dovoze sanitárnej keramiky do USA so 14,7 miliónmi (49 %) a Mexiko s 11,6 miliónmi (39 %). Dovoz keramických obkladov a sanitárnej keramiky. Výrobcovia plastickej hmoty z Mexika venujú menšiu pozornosť domácim výrobcom plastickej hmoty ako výrobcom z Číny, keďže americkí výrobcovia sú hlavnými dodávateľmi plastickej hmoty pre mexický keramický priemysel. Zvýšenie stavebnej činnosti naznačuje, že rast domáceho predaja plastickej hmoty v roku 2014 môže byť približne rovnaký ako v roku 2013.*
Takmer všetok bauxit spotrebovaný v Spojených štátoch sa dováža. Alabama, Arkansas a Georgia produkujú malé množstvá bauxitu a bauxitovej hliny na nemetalurgické účely.
Dovoz bauxitu hutníckej kvality (hrubo suchého) v roku 2013 dosiahol celkovú hodnotu 9,8 metrických ton (10,1 milióna štandardných ton), čo predstavuje 5 % pokles oproti dovozu v roku 2012. Jamajka (48 %). Guinea (26 %) a Brazília (25 %) boli v roku 2013 najväčšími dodávateľmi do USA. V roku 2013 sa doviezol kalcinovaný bauxit žiaruvzdornej kvality s hmotnosťou 131 karátov (144 400 malých ton), čo predstavuje medziročný nárast o 58 %.
Dovoz kalcinovaného bauxitu žiaruvzdornej triedy sa v porovnaní s rokom 2012 zvýšil, čo viedlo k doplneniu zásob, keďže vývoz žiaruvzdorných výrobkov na báze bauxitu sa v porovnaní s rokom 2012 znížil. Domáca výroba ocele, ktorá je hlavným využitím žiaruvzdorných výrobkov na báze bauxitu, klesla v roku 2013 približne o 2 % v porovnaní s produkciou v roku 2012. Hlavnými zdrojmi dovozu kalcinovaného bauxitu žiaruvzdornej triedy do USA sú Čína (49 %) a Guyana (44 %).
Dovoz kalcinovaného bauxitu nežiarivou kvalitou dosiahol v roku 2013 celkovú hodnotu 455 karátov (501 500 malých ton), čo predstavuje 40 % nárast oproti dovozu v roku 2012. Rast sa pripisuje zvýšenému používaniu bauxitu v cementárstve, ropnému priemyslu ako propantu pre hydraulické štiepenie a výrobcom ocele. Hlavnými zdrojmi boli Guyana (38 %), Austrália (28 %) a Brazília (20 %).
V roku 2013 Spojené štáty vyviezli 9-karátový (9 900 st) kalcinovaný bauxit žiaruvzdornej kvality, čo predstavuje 40 % nárast oproti vývozu v roku 2012, pričom hlavnými destináciami boli Kanada (72 %) a Mexiko (7 %). V roku 2013 Spojené štáty vyviezli zanedbateľné množstvo kalcinovaného bauxitu nežiarivej kvality v porovnaní s približne 13 kilotonami (14 300 malých ton) v roku 2012. Vývoz hrubého suchého bauxitu dosiahol celkovú suchú hmotnosť takmer 4 000 ton (4 400 malých ton), čo predstavuje 59 % pokles oproti vývozu v roku 2012, pričom hlavnou destináciou bola Kanada (82 %).
Domáca produkcia oxidu hlinitého sa v roku 2013 odhadovala na 4,1 metrických ton (4,6 milióna malých ton), čo je o 7 % menej ako v roku 2012. Pokles bol spôsobený nižšou produkciou v rafinérii spoločnosti Ormet Corp. v Burnside v Los Angeles s kapacitou 540 ton ročne (595 000 st). Dve tretiny jej kapacity boli odstavené v auguste a zvyšná tretina v októbri. Rafinéria bola predaná spoločnosti Almatis GmbH a v polovici decembra bola znovu spustená.
Celkový dovoz oxidu hlinitého v roku 2013 predstavoval 2,05 metrických ton (2,26 milióna štandardných ton), čo predstavuje 8 % nárast oproti dovozu oxidu hlinitého v roku 2012. Hlavnými zdrojmi boli Austrália (37 %), Surinam (35 %) a Brazília (12 %). Celkový vývoz oxidu hlinitého v roku 2013 predstavoval 2,25 metrických ton (2,48 milióna štandardných ton), čo predstavuje 27 % nárast oproti vývozu v roku 2012. Hlavnými destináciami sú Kanada (35 %), Egypt (17 %) a Island (13 %).
Celková domáca spotreba bauxitu (na báze surového suchého ekvivalentu) v roku 2013 sa odhadovala na 9,8 milióna ton (10,1 milióna štandardných ton), čo je o 2 % viac ako v roku 2012. Z toho približne 8,8 metrických ton (9,1 milióna štandardných ton) sa použilo na výrobu oxidu hlinitého, čo je o 6 % menej ako v predchádzajúcom roku. Medzi ďalšie využitie bauxitu patrí výroba abrazív, cementu, chemikálií a žiaruvzdorných materiálov, ako aj v ropnom priemysle, pri výrobe ocele a pri úprave vody.
Celková domáca spotreba oxidu hlinitého v hliníkárskom priemysle v roku 2013 bola 3,89 metrických ton (4,29 milióna štandardných ton), čo predstavuje pokles o 6 % oproti roku 2012. V roku 2013 ostatné priemyselné odvetvia v Spojených štátoch spotrebovali približne 490 kiloton (540 000 štandardných ton) oxidu hlinitého, čo predstavuje pokles o 16 % oproti množstvám v roku 2012. Medzi ďalšie použitia oxidu hlinitého patria abrazíva, cement, keramika a chemikálie.
Ceny dovážaného a vyvážaného bauxitu sa líšia v závislosti od zdroja, miesta určenia a triedy. Jednotkové ceny dovážaného kalcinovaného bauxitu žiaruvzdornej triedy z hlavných zdrojov v roku 2013 boli 813 USD/t (737 USD/ks) z Brazílie (nárast o 5 %), 480 USD/t (435 USD/ks) z Číny (mierny pokles) a 441 USD/t (400 USD/ks) z Guyany (mierny pokles).
Ceny nežiarivovzdorného kalcinovaného bauxitu dovážaného z hlavných zdrojov sa v roku 2013 pohybovali od 56 USD/t (51 USD/ks) v Austrálii (pokles o 20 %) do 65 USD/t (59 USD/ks) v Grécku (nárast o 12 %). Priemerná cena dovážaného surového suchého bauxitu v roku 2013 bola 30 USD/t (27 USD/ks), čo je o 7 % viac ako v roku 2012. Priemerná cena dovážaného oxidu hlinitého v roku 2013 bola 396 USD/t (359 USD/ks), čo je o 3 % menej ako v roku 2012. Priemerná cena oxidu hlinitého vyvážaného z USA klesla v roku 2013 o 11 % na 400 USD/t v porovnaní s cenami v roku 2012 (363 USD/ks).
Ceny hliníka pokračovali v roku 2013 až do prvého štvrťroka 2014. Nízke ceny hliníka a vysoké náklady na elektrinu sa uvádzajú ako dôvody odstavenia jednej domácej primárnej hliníkovej hute v roku 2013 a oznámenia o zatvorení ďalšej primárnej hliníkovej hute v prvom štvrťroku 2014. Nová energia Koncom roka 2013 a začiatkom roka 2014 majitelia troch primárnych hliníkových hutí a dodávatelia energie dosiahli dohody o dodávkach energie. Majitelia dvoch ďalších hutí sa však snažia vyjednať dohody o dodávkach energie s cieľom znížiť ceny elektriny.
Hoci sa ceny hliníka v prvom štvrťroku 2014 stabilizovali, dopyt po oxide hlinitom bude závisieť od nových dohôd o dodávkach energie s niektorými taviarňami. Zatiaľ čo ceny zemného plynu v USA v uplynulom roku naďalej rástli, očakáva sa, že relatívne nízke ceny budú v roku 2014 naďalej poskytovať cenové výhody domácim rafinériám oxidu hlinitého.
Očakáva sa, že dovoz žiaruvzdorného kalcinovaného bauxitu bude závisieť od produkcie ocele, ale nahrádzanie ocele hliníkom výrobcami automobilov, ktorí sa snažia zlepšiť palivovú účinnosť, pravdepodobne zníži dopyt po oceli a žiaruvzdorných výrobkoch na výrobu ocele. Očakáva sa, že spotreba nežiaruvzdorného kalcinovaného bauxitu sa v roku 2014 zvýši, pretože ropný priemysel ho bude ďalej využívať na výrobu abrazív, cementu a hydraulického štiepenia.*
V roku 2013 zostal bentonitový priemysel nezmenený oproti roku 2012. Celková produkcia a predaj v USA dosiahli 4,95 metrických ton (5,4 milióna stĺpcov) v porovnaní so 4,98 metrickými tonami (5,5 milióna stĺpcov) v roku 2012. Produkcii expandovaného bentonitu dominuje Wyoming, nasledovaný Utahom a Montanou, Texasom, Kaliforniou, Oregonom, Nevadou a Coloradom. Do roku 2011 sa zotavenie z recesie v USA a vo svete (2007 – 2009) zdalo byť do značnej miery ukončené. Výroba bytov a súvisiace využitie bentonitu v stavebníctve sa však konečne začínajú zotavovať. V Severnej Amerike (USA a Kanada) dominuje napučaný sodný bentonit nenapučanému vápenatému bentonitu a predstavuje viac ako 97 % celkového trhu s bentonitom. Neexpandovaný bentonit sa vyrába v Alabame, Mississippi, Arizone, Kalifornii a Nevade. Hlavným využitím neexpandovaného bentonitu sú spojivá zlievarníckeho piesku, úprava vody a filtrácia.
Celosvetovo je hlavným producentom sodného aktivovaného bentonitu Grécko, Čína, Egypt a India. Spoločnosť AMCOL (predtým American Colloid Co.) zostáva popredným producentom sodného bentonitu s približne 40 % podielom na trhu, zatiaľ čo spoločnosť BPM Minerals LLC (dcérska spoločnosť spoločnosti Halliburton) má približne 30 % podiel na trhu v USA. Ďalšími významnými producentmi sodného bentonitu sú MI-LLC, Black Hills Bentonite a Wyo-Ben. V roku 2013 nezačali výstavbu žiadni noví producenti bentonitu. Spoločnosť Wyo-Ben Inc. otvorila novú baňu neďaleko Thermopolisu vo Wyomingu. Očakáva sa, že zásoby ložiska vydržia najmenej 10 až 20 rokov. Náklady na suroviny zostali stabilné, zatiaľ čo miera nakládky nákladných vozidiel sa v roku 2013 nezmenila.
V roku 2013 bol najväčším využitím expandovaného bentonitu bentonit určený na ťažbu a získavanie ropy a zemného plynu, pričom sa vyťažilo približne 1,15 metrických ton (1,26 milióna malých ton). Počet aktívnych vrtných súprav sa v roku 2013 naďalej zvyšoval, čo potvrdzuje návrat ťažby ropy a zemného plynu. Hlavným využitím bentonitu je najmä horizontálne vŕtanie na ťažbu bridlíc.
Trh so spekanými absorbentmi na odpad z domácich zvierat je druhým najväčším trhom pre granulovaný expandovaný bentonit. Hoci množstvo podstielky pre domáce zvieratá dosiahlo v roku 2005 1,24 metrických ton (1,36 milióna metrických ton), v priebehu rokov kolísalo medzi 1,05 a 1,08 metrickými tonami (1,15 a 1,19 milióna metrických ton), pričom v roku 2013 dosiahlo trh približne 1,05 metrických ton (1,15 milióna metrických ton).
Železorudné pelety na expandovaný bentonit boli tretím najväčším trhom, ktorého objem v roku 2013 vzrástol na 550 kiloton (606 000 malých ton), keďže sa zvýšil dopyt po oceli pre výrobu automobilov a ťažkých zariadení v USA.
Od roku 2011 priemerné množstvo expandovaného bentonitu používaného ako spojivo v zlievarňach pre oceľ a iné kovy presahuje 500 karátov (550 000 malých ton). Vynález nových produktov nemal významný vplyv na tieto štyri veľké trhy s granulovaným a práškovým expandovaným bentonitom.
Trh s bentonitom pre stavebné inžinierske aplikácie, klasifikovaný samostatne od roku 2005, predstavoval 175 karátov (192 000 malých ton), čo naznačuje, že trh sa začal zotavovať z recesie v roku 2008. Trh s hydroizolačnými a tesniacimi bentonitmi naďalej rástol spolu so stavebným priemyslom po recesii v USA a v roku 2013 dosiahol 150 karátov (165 000 malých ton). Trh s inými malými expandovanými bentonitmi pre lepidlá, krmivo pre zvieratá, plnivá a výplne a iné aplikácie sa vo všeobecnosti z recesie v roku 2008 nezotavil.
Malý segment trhu s bentonitom sa špecializuje na čírenie nápojov a vína a organoílové produkty. Spoločnosti AMCOL, Southern Clay Products, Sud Chemie a Elementis Specialties Inc. sa zameriavajú na trh s bentonitovými nanokompozitmi. Spoločnosť Elementis v priebehu niekoľkých rokov rozšírila svoj závod na výrobu hektoritu v Newbury Springs v Kalifornii, čím zdvojnásobila svoju predchádzajúcu kapacitu a zvýšila jej energetickú účinnosť. Spoločnosť Elementis pokračuje vo vývoji lacnejších organoílových produktov, ako sú Bentone 910, Bentone 920 a Bentone 990, pre vrtné kvapaliny na báze ropy.
Od globálnej recesie v roku 2008 kurz amerického dolára pomohol zvýšiť vývoz bentonitu. V roku 2013 domáci producenti bentonitu vykázali vývoz 950 karátov (1,05 milióna malých ton) bentonitu na použitie v vrtných kaloch, spojivách zlievarníckych pieskov a na iné rôzne trhy. Malé množstvo bentonitu bolo dovezené z Kanady. 2013.1 Mexiko a Grécko
Bizmut je ťažší prvok, ktorý je chemicky príbuzný antimónu. Je vedľajším produktom extrakcie olova a volfrámu a v menšej miere medi a cínu. Antimón je ľahší chemický prvok. Je vedľajším produktom extrakcie kovov, ako je olovo, striebro a zlato. Hlavné použitie bizmutu a antimónu je ako zlúčenina.
Zlúčeniny bizmutu a antimónu a súvisiace nekovové použitia predstavujú väčšinu spotreby týchto chemických prvkov. Zriedkavo sa používajú ako kov alebo zliatina.
Najväčšou skupinou konečného použitia bizmutu je chemická skupina, ktorá zahŕňa liečivá ako Pepto Bismol (subsalicylát bizmutitý), očnú kozmetiku s perleťovým efektom (oxychlorid bizmutitý), katalyzátory a iné chemické použitia, ako sú farby (žltý vanadičnan bizmutitý).
Ďalšou najdôležitejšou skupinou koncového použitia pre bizmut je skupina metalurgických prísad, ktorej zloženie zabraňuje kryštalizácii grafitu z uhlíkom presýtenej roztavenej ocele, podporuje voľné obrábanie ocele, medi a hliníka a podporuje rovnomerný povlak pri zinkovaní. Pri všetkých aplikáciách tejto skupiny prísad bizmut nepôsobí ako legujúca látka, ale skôr ako katalyzátor, ktorý zabraňuje určitým reakciám alebo vlastnostiam, podporuje ich alebo ich vytvára. Oceľ potrebuje pre dobrú obrábateľnosť iba 0,1 % bizmutu alebo selénu. V porovnaní s týmito skupinami koncového použitia predstavuje skupina zliatin bizmutu len malé množstvo bizmutu a používa sa v taviteľných zliatinách, iných zliatinách s nízkou teplotou topenia a munícii.
Najväčšie využitie antimónu je ako spomaľovač horenia, najmä pri úprave plastov, lepidiel a textílií. Oxid antimónu má špeciálnu úlohu ako plynný zhášač voľných radikálov v spomaľovačoch horenia, v rôznych hlavných halogénovaných materiáloch používaných ako spomaľovače horenia.
Ďalšia trieda nekovových produktov sa používa hlavne v pigmentoch a skle (vrátane keramiky). Oxid antimónu vo väčšine skiel a keramiky pôsobí ako kalidlo, ale antimón v špeciálnych sklách ich môže vyčistiť. Skupina antimónu, olova a zliatin pozostáva predovšetkým z antimónu olova používaného v automobilových batériách poháňaných benzínom.
Recyklovateľnosť sa pohybuje od takmer nemožnej (bizmut v liekoch na žalúdok a kozmetike, pretože je úplne rozptýlený) až po menej náročnú, ako je antimón v spomaľovačoch horenia, metalurgických prísadách a bizmut v galvanizácii, antimón v skle, bizmut v prísadách a katalyzátoroch. Najjednoduchší, najdostupnejší a najlacnejší spôsob recyklácie bizmutu v taviteľných zliatinách a iných zliatinách a antimónu v olovených platniach z antimónu a batérií.
Dovoz bizmutu do USA zostal v rokoch 2012 a 2013 prevažne nezmenený, a to na úrovni 1 699 ton (1 872 malých ton) a 1 708 ton (1 882 malých ton). Oxid antimónu, ktorý bol najviac dovážaný podľa objemu, predstavoval v roku 2012 20,7 karátu (22 800 malých ton) (celkom) a v roku 2013 21,9 karátu (24 100 ton), čo predstavuje mierny nárast. Údaje za dva mesiace roku 2014 naznačujú, že tento trend pokračuje. Americký geologický prieskum (USGS) už nezverejňuje svoj štvrťročný prieskum spotreby bizmutu.
Celková ročná konečná spotreba bizmutu v Spojených štátoch v roku 2011 (posledný publikovaný údaj) bola 222 ton (245 ton) pre skupinu metalurgických prísad a 54 ton (59 ton) pre zliatiny bizmutu. Zvyšok tvoria najmä chemikálie, 6681 ton (736 ton).
Zdanlivá spotreba antimónu USGS v Spojených štátoch bola v roku 2012 21,7 karátov (23 900 malých ton) a v roku 2013 24 karátov (26 500 malých ton).
Vzhľadom na absenciu väčšiny údajov sa výsledky pre bizmut za rok 2013 len málo zmenili. V prípade antimónu by podľa obmedzených údajov mala byť spotreba v roku 2013 približne o 10 % vyššia ako v roku 2012. V roku 2014 sa zdá, že bizmut zostane nezmenený a antimón mierne klesne.
Štyri minerály tvoria 90 percent boritanov používaných v priemysle na celom svete – boritan sodný, vápenato-cín a draslík; boritan vápenatý, stearát vápenatý; a boritan vápenato-sodný, kolemanit. Borax je biela kryštalická látka chemicky známa ako dekahydrát tetraboritanu sodného, ​​ktorá sa prirodzene vyskytuje v mineráli cín. Kyselina boritá je bezfarebná kryštalická pevná látka predávaná v technických, štátom predpisovaných a špeciálnych akostiach v granulovanej alebo práškovej forme, najčastejšie ako bezvodá kyselina boritá. Ložiská boritanov sú spojené so sopečnou činnosťou a suchým podnebím, pričom najväčšie ekonomicky životaschopné ložiská sa nachádzajú v americkej púšti Mojave neďaleko Boru. CA, alpský pás južnej Ázie, andský pás Južnej Ameriky. Kvalita zdroja alebo rezervy sa zvyčajne meria obsahom ekvivalentu oxidu boritého (B₂O₂).
Produkcia bórových minerálov a zlúčenín v USA v roku 2013 sa oproti roku 2012 mierne zvýšila; celkové čísla sú uchovávané, aby sa predišlo zverejneniu údajov chránených spoločnosťou. Dve spoločnosti v južnej Kalifornii produkujú bórové minerály, predovšetkým boritan sodný. Rio Tinto Borax, stopercentná dcérska spoločnosť britskej spoločnosti Rio Tinto Minerals pic, ťaží jadrovú horninu a cínovo-vápenatý metódami povrchovej ťažby vo svojich prevádzkach v Borone v Kalifornii. Tieto minerály sa spracovávajú na kyselinu boritú alebo boritan sodný v rafinériách v blízkosti bane a prepravujú sa železničnou alebo nákladnou dopravou zákazníkom v Severnej Amerike alebo sa predávajú do zahraničia prostredníctvom prístavu Los Angeles. Špeciálne boritany, ako sú poľnohospodárske produkty, produkty na ochranu dreva a spomaľovače horenia, sa vyrábajú vo Wilmingtone v Kalifornii v závode Borax. Spoločnosť Searles Valley Minerals, Inc. (SVM) vyrába bórax a kyselinu boritú zo soľaniek s boritanom draselným a sodným vo svojom závode v Searles Lake neďaleko Trôny v Kalifornii. V závodoch SVM v Trône a Westend sa tieto soľanky rafinujú na bezvodý, dekahydrát a pentahydrát bóraxu.
Bórové minerály a chemikálie sa spotrebúvajú predovšetkým v severnej, strednej a východnej časti Spojených štátov. Odhadované rozdelenie zlúčenín bóru spotrebovaných v Spojených štátoch v roku 2013 bolo sklo a keramika (80 %), mydlá, detergenty a bielidlá (4 %), poľnohospodárstvo (4 %), smalty a glazúry (3 %) a iné použitie (9 %). Bór sa používa v skle ako prísada na zníženie tepelnej rozťažnosti, zlepšenie pevnosti, chemickej odolnosti a trvanlivosti a na zabezpečenie odolnosti voči vibráciám, vysokým teplotám a tepelným šokom. Izolačné a textilné sklolaminátové výrobky sú najväčším jednotlivým použitím boritanov na svete.
Bór je najpoužívanejší mikroživina v poľnohospodárstve, najmä na podporu produkcie semien. Bórové hnojivá sa získavajú hlavne z bóraxu a monetitu, ktoré sa môžu dodávať postrekom alebo závlahovou vodou kvôli ich vysokej rozpustnosti vo vode.
Export boritanu sodného z USA dosiahol v roku 2013 650 kt (716 000 st), čo predstavuje mierny nárast zo 646 kt (712 000 st) v roku 2012. Export kyseliny boritej zostal nezmenený na úrovni 190 kt (209 000 st). Jednotková hodnota exportu kyseliny boritej sa zvýšila z 816 USD/t (740 USD/t) v roku 2012 na 910 USD/t (740 USD/t) v roku 2013. Hlavným príjemcom exportu kyseliny boritej v roku 2013 bola Južná Kórea, ktorá predstavovala 20 percent. Dovoz kyseliny boritej v roku 2013 predstavoval 53 kiloton (59 000 ton), čo je približne o 4 % menej ako v roku 2012. Približne 64 % dovezenej kyseliny boritej v roku 2013 pochádzalo z Turecka. Jednotková hodnota dovozu kyseliny boritej v roku 2013 bola 687 USD/t (623 USD/t), čo je nárast oproti ... 782 USD/1 USD (709 USD/ks) v roku 2012.
Turecko a Spojené štáty boli v roku 2013 na čele svetovej produkcie boritanov. Bez započítania produkcie v USA sa celková svetová hmotnosť boritanov v roku 2013 odhadovala na 4,9 metrických ton (5,4 milióna malých ton), čo predstavuje 11-percentný nárast oproti roku 2012.
Argentína je významným producentom bórovej rudy v Južnej Amerike. Nedávny nárast produkcie boritanov v Argentíne, najmä kyseliny boritej, je do značnej miery spôsobený zvýšeným dopytom po boritanoch zo strany keramického a sklárskeho priemyslu v Ázii a Severnej Amerike.